tadaalto.sk


Posledné akcie::

  • 20.06.2009 - Marhat
  • 08.05.2009 - Jalšové - Leopoldov
  • 10.04.2009 - Vyšná Boca
  • 20.03.2009 - Alpy
  • 17.01.2009 - Plešivec
  • 12.12.2008 - Liptovská Porúbka
  • 27.11.2008 - Lazy v Bukovej
  • 11.09.2008 - Bradlo a Čachtický hrad
  • 25.10.2008 - Výstup na Strážov

Plánované akcie::

  • 2009 - Malé Karpaty

Odkazy::

RSS Feed

Prežili sme dve noci v rakúskych Alpách

Posted by mto on 2009-06-20 10:02:47 UTC

20. 3. : Pred prechodom rakúskych hraníc sme naložili zvyšnú časť expedície, ktorá mala teraz dvadsať členov. V snehovej kalamite prichádzame na dvoch mikrobusoch do RaxenAlpen. Po krátkom odhŕňaní asi 60 centimetrovej vrstvy snehu sa nám podarilo nakoniec dostať na parkovisko. Napriek tomu, že nepretržite husto sneží, nikto z nás netuší, že cez noc dopadlo viac ako pol metra nového prachového snehu. Teplota na vzduchu je takmer ideálna, okolo nula stupňov. Na centrálnej zastávke pred výstupom k nášmu cieľu si obúvame snežnice, pretože po turistickom chodníku od rána ešte nikto nešiel. Vodca celej výpravy zahajuje pochod k vysokohorskej chate, odkiaľ chceme vystúpiť na skalnatú plošinu (Platoo), postaviť bivaky a vykopať snehové záhraby. Po strmom stúpaní prechádzame popod nefunkčný lyžiarsky vlek. Sneh siaha tesne pod turistické značky, ktoré sa zvyčajne kreslia do výšky očí. Vrcholy kopcov nevidíme. Z otvorenej planiny sa v diaľke javí chata. Tam pijeme pivo a polievku a vyrážame do terénu. Striedame sme sa v prešľapávaní aspoň úzkej cesty, čo však nie je vôbec jednoduché. Zapadávame až do metrovej vrstvy snehu. Namáhavú a vysiľujúcu prácu si striedame každých desať metrov. Nad kosodrevinou, ktorú nevidno, sa pod vedúcim Maťom prepadáva snehová stena. Kričí: Okamžite ustupovať! Otáčame sa - päťka lavínová je naozaj nebezpečná. Hoci nás predtým upozornil, čo máme robiť a ako sa správať v prípade zasypania lavínou, vraciame sa dolu. Vrchol ostáva pre nás tento krát nedosiahnutý. Sme pod chatou a v menšom lesnom žľabe budujeme tábor pre päť stanov. Najprv kopeme hlbokú jamu do snehu a osádzame palice. Zdanlivo jednoduchá práca nás vyčerpáva a trvá až do zotmenia. Okolo piatej hodiny stany stoja. Predvídavo sme si vytvorili aj priestory pre odloženie batohov. O šiestej nás Maťo upozorňuje, že môžeme ísť spať, ale radšej máme vydržať aspoň do desiatej, pretože by sme už skoro ráno buntošili. Lezieme do stanov, snežiť neprestáva, vonku je mínus desať. Unavení sa pokúšame udržať pri vedomí hudbou od Bad Company. Okolo deviatej všetci štyria spíme namadžganí v expedičnom stane pre troch ľudí.

21.3.: Hore sme od šiestej, odchod je naplánovaný na pol deviatu. Varíme na plynovej bombe čaj, pretože ten v termoske nám nevydržal a vychladol. Naďalej vytrvalo sneží. Prekopané cestičky k jednotlivým stanom v závejoch nerozoznávame. Oprašujeme batohy a príliš sa v tábore nepohybujeme. Začína nám byť zima na prsty na nohách. Maťo zhodnocuje situáciu, ostáva lavínová päťka, premýšľa nad náhradným riešením. Okolo deviatej schádzame z tábora k mikrobusom a smerujeme do lyžiarskeho strediska urobiť horolezecký výcvik. V centre lyžiarov napadlo neuveriteľných osem metrov snehu, cesta má okolo seba veľkú snehovú zábranu, nie je vidieť ani dopravné značenie, ktoré je celkom zasypané. Šliapeme strmým lyžiarskym svahom, kde sa Maťo spamätáva a prechádza na protiľahlý kopec. Tam sa nás snaží naučiť, čo robiť v prípade pádu na ľadovci. Zvierame čakany v rukách a márne sa hádžeme na svah. Nešmýka sa. V pozadí sa črtá kopec s lavínovými zábranami a návejmi. Odchádzame a zastavujeme sa až tesne pod ním. Maťo nasimuluje záchranu raneného, čo si každý z nás vyskúša. Terén je veľmi nebezpečný, napriek tomu sa niekoľko skialpinistov odváži vyjsť až na vrchol lavínového kopca. V snežniciach nakoniec zbehneme lyžiarskym svahom späť na parkovisko a v chate si dávame pivo.
Po dojazde pod náš tábor opäť vyrážame vychodenou cestou k bivakom. S Jurom zaostávame, fotografujeme, odkrývame zasypanú chatku, keď práve v tom momente prichádza prudký náraz vetra, ktorý rozosieva nepríjemnú hru víchrice. Do tváre nás bodajú drobné krištáliky ľadu a snehové vločky. Prírodná akupunktúra. Jurovi sa v tej metelici podarilo stratiť jednu snežnicu, ktorú sme našťastie veľmi rýchlo našli. Robíme podvedome niekoľko záberov a krátky videozáznam. Vietor naberá na sile, akoby nás nechcel pustiť k horám. Nám sa však darí preniknúť otvoreným priestorom do lesa, kde fúka o čosi miernejšie. Pri chate sa však opäť naplno rozduje. Utekáme sa zohriať, pretože teplota klesla na mínus desať. V chate sme až do večera, okolo deviatej odchádzame do stanov. Víchrica je čoraz silnejšia. Náš spoločník Lárč ostáva v chate.
My sme sa rozhodli prespať v stane. Až teraz sme si uvedomili, že sme urobili dobre, keď sme ho zakopali do snehu. Zaliezame do spacákov, prebúdzajú nás neustále prudké nárazy víchrice a ľadové kryhy udierajúce do stien stanu.

22. 3. : Ani nad ránom sa počasie nelepší. V diaľke počuť rútiacu sa lavínu. Vstávame, teplota klesla ešte nižšie ako večer. Prístupové cesty sú pod snehom, nepriechodné. Skúšame zapáliť variče. Voda aj džús nám zamrzli. Tábor sa postupne preberá, nikomu sa však nechce potulovať po vonku. Dvaja z expedície strávili noc v záhrabe, kde je aspoň o čosi teplejšie, ale najmä bezvetrie. O desiatej máme pobalené stany aj batohy a odchádzame napriek silnejúcej víchrici. Cieľ – výstup na najvyšší vrch rakúskych Álp. Dolu na parkovisku je príjemne, zdá sa, že cesta nahor bude jednoduchá. Už v strede kopca nás opäť ubíja nárazový vietor. Spomaľujeme tempo, v diaľke sa hlási zasnežená chata. Spoločne s nami k nej stúpa zopár Rakúšanov. Cesta sa zhoršuje, niekoľkokrát takmer padá náporom vetra časť starších členov výpravy k zemi. Ani pri chate sa situácia neupokojuje. V protivetre robím fotografiu vrcholového bodu. Ešte jedna spoločná a bežíme do chaty na polievku. Sedíme asi hodinu, svieti slnko, dokonca je aj pekný výhľad na Alpy, ale víchrica neprestáva. Pomaly schádzame dolu. Pod kopcom ako bodku za expedíciou zisťujeme lavínoznosť terénu a skúšame si záchranu spod snehu. Dolu balíme veci, aj v tejto nížine sa strháva vietor a rozfúkava sneh. Rozlúčka s Alpami a odchod na Slovensko. Okolo pol desiatej večer vystupujeme opäť na rázcestí pri Leopodove.




text - sodom


Pošli priateľovi :: Pridať komentár 2